No nielen ja, ale i moji blízki už navždy ostanú poznačení tvojim životom. Maminu si naučil variť. A to ešte ako! Keď si si ju bral, nevedela ani čaj navariť. No je toho oveľa viac, čo sa musela za tých tridsať rokov naučiť. Joj, tá by ti vedela rozprávať o živote. Hlavne o tom, čo to znamená bezpodmienečne milovať a veriť na zázraky. A o tom, že trpezlivosť ruže prináša.
Môjho muža si naučil šoférovať. Uznávam, že si ho to naučil výborne. No pravdupovediac, niekedy som z toho rovnako nervózna ako bývala mamina. To, že začal k nám chodiť už ako pätnásťročný, ho veľmi poznačilo. Najskôr musel pochopiť tvoj svojský zmysel pre humor. Ten trubiroh tu ešte stále je? Za to som ti nesmierne vďačná, bez zmyslu pre humor, by to so mnou určite nevydržal. A ani ja s ním. A neskôr prijal tvoj úžasný prístup k životu. Pochopila som to vtedy, keď nám ukradli auto a on zahlásil: "To sú len plechy. Hlavne, že sa nikomu nič nestalo." Kým nejde o život, nejde o nič. Naučil si ho, že peniaze majú hodnotu len, keď robia druhých šťastnými. Peniaze boli aj budú, ale my nebudeme.
Naše deti si naučil veľa somarín, ale každý má aj nejakú hodnotnú spomienku na teba. Barborka stále rozpráva ako si jej dal prvú zmrzlinku. Vtedy by som ťa bola... No okrem toho všetkým deťom vždy pripomína, že na bicykel treba nosiť prilbu, lebo aj dedko to vždy hovoril a on bol cyklista. Eliáško nebyť teba doteraz ciká ako dievčatko. Ty, svojim neúnavným príkladom, si ho naučil čurať po stojačky, ako veľký lap, ako dedo. Chvíľu to teda vyzeralo, že odkukal aj to, že veľkí chlapi čurajú zásadne mimo misu. Ale vyzerá, že narozdiel od teba, on si dá povedať. Všetkých starých rodičov by si mohol učiť ako menej je niekedy viac. Svojim nevtieravým prístupom si dosiahol, že si bol nakoniec najobľúbenejší zo starých rodičov. Na nikoho tak búrlivo nereagovali ako na teba. Keď ťa potrebovali, vedeli kde ťa nájsť. Tak ako my všetci.
Všetkých, ktorí ťa poznali si naučil to najdôležitejšie. Že láska je všemocná. Z lásky k nám si vyhral boj nad alkoholom a snažil sa bojovať s tými svojimi démonmi. A šlo ti to. Tých posledných päť rokov, ktoré nemali byť posledné.
Naše najmladšie bábätko ťa už bude poznať len z rozprávania. Mamina nemá pre koho variť. Nemá pri sebe toho, kto ju vždy znovu posmelil- nejako bolo, nejako bude. Ľubkinho chlapa budeme musieť vycvičiť my. Deti už nikto nenazve ukrajinským frontom. Už sa nemôžem spoliehať, že však ty prídeš, keď bude treba. Že prídeš a svojou obrovskou dlaňou zaženieš všetky mračná. Že budeš poznať odpoveď na každú otázku. A keď nie, tak si ju rýchlo vymyslíš. Nemá nás kto vyhnať z tvojho kresla, poučiť o pravidlách golfu a pritom nás obrať o čokoľvek, čo práve jeme. Nejako nám to bez toho nechutí...
Tvoj nečakaný a neohlásený odchod nás presvedčil o tom, čo ty si už dávno vedel. Že každý človek je nenahraditeľný.
Nikto ťa nemôže nahradiť.
